Starosta: Ladislav Oravec
Adresa: Obecný úrad Malý Slavkov
Gerlachovská 52, 060 01 Malý Slavkov
Telefón: 052/452 24 00
Web: http://www.obecmalyslavkov.sk/
Prešovský kraj, Kežmarok



Malebná obec sa nachádza v podtatranskom regióne neďaleko niekdajšieho kráľovského mesta Kežmarok. Je položená v nadmorskej výške 666 m n.m., o rozlohe 498 ha a prvá písomná zmienka pochádza už z roku 1347.
Obec vznikla pravdepodobne v 13. storočí. Bola to pohraničná obec a je doložená z roku 1251.
Patrila medzi poddanské obce Kežmarku. Dodnes si zachovala poľnohospodársky charakter. V obci Vznikli Jednotné roľnícke družstvá a semenársky Štátny majetok, neskôr Družstevný podnik pre chov hydiny. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch na okolí.

Vybavenosť

•   Predajňa potravinárskeho tovaru
•   Pohostinské odbytové stredisko
•   Zariadenie pre údržbu a opravu motorových vozidiel
•   Verejný vodovod
•   Rozvodná sieť plynu
•   Materská škola


Demografia

•   Počet obyvateľov k 01.01.2011 spolu  949 (muži 478, ženy 471)

Z histórie

Historické udalosti vzniku a prvotnom vývine obce Malý Slavkov, ktorá bola v tom čase v tieni bohatého, slávneho a vznešeného Kežmarského kráľovského mesta, sa na základe skúmania histórie jej počiatkov, dá rozdeliť do troch možných hypotéz o jej vzniku.
1. Prvá hypotéza je pravdepodobne tradovaná legendou, resp. povesťou o pašovaní koní, ktoré vraj zbojníci a zlodeji osady Malý Slavkov, pašovali z Poľska, na územie Spiša. Táto legenda môže mať svoj základ v skutočnosti, že v 13. storočí, viedla hranica s Poľskom neďaleko Kežmarku, v oblasti medzi Strážkami a Spišskou Belou.
2. Druhá hypotéza hovorí o značnom cirkevnom vlastníctve niekdajšieho územia obce, na ktorom sa nachádzal veľký košiar s chovom oviec a produkciou syra, podľa ktorého dostala obec maďarský názov - Kiss- Szálok.
3. Tretiu hypotézu môžeme postaviť na historickej skutočnosti hranice s Poľskom, ktorá viedla v blízkosti mesta Kežmarok. Vychádza z historickej listiny, napísanej v roku 1235 (správa Jána Beňka). Ján Beňko tvrdí, že je nevyhnutné predpokladať, aj keď na to nemáme písomné doklady, že v tom čase okrem iných, existuje už aj Kežmarok, ktorý bol osídlený už koncom 12. storočia a patril pod zvrchovanosť uhorského štátu. Ďalej tvrdí, že v 13. storočí existovali záseky v oblasti Strážok, ktoré sa spomínajú už v kežmarských listinách z rokov 1251 a 1269. V súvislosti s Kežmarkom sa tu spomína aj dedina Malý Slavkov, ktorá leží v jeho blízkosti. Doc. PhDr. Ivan Chalupecký vo svojom diele "Kežmarok" spomína, že osadu Malý Slavkov založili ako jednu z hraničných osád, akou bola aj osada Strážky a osada na Michalskom vŕšku, ležiaca v tesnej blízkosti Kežmarku. Dedina Malý Slavkov bola teda osadou kráľovských strážcov hraníc, ktorí ju založili. Súvislosťou jej založenia je aj skutočnosť, že svätý Michal Archanjel je patrónom obce a miestneho kostola a kráľovskí strážcovia hraníc si svätého Michala uctievali ako svojho nebeského patróna. Pohraničná obec Malý Slavkov vznikla pravdepodobne ako obec strážcov - villa speculatorom, súčasne s obcou na Michalskom vŕšku na začiatku 13. storočia, ale spomína sa už v roku 1251.
 Najstaršia zachovaná písomná zmienka, týkajúca sa Malého Slavkova, je listina napísaná v roku 1275, v ktorej sa spomína Štefan, syn Cheneho, ktorý požiadal prepošta Jakuba o prepísanie listiny Muthmera o darovaní pozemku a kúrie, nachádzajúcej sa blízko rieky Poprad pri dedine svätého Michala Archanjela.
 V roku 1700 prešiel majetok Malého Slavkova pod vlastníctvo mesta Kežmarok. V roku 1832 vypukol v dedine veľký požiar. Názov dediny sa počas histórie menil. Niektoré názvy boli podobné, avšak písané v inom jazyku, iné sa celkom líšili od dnešného pomenovania. Jednotlivé názvy obce:
 1251 Zlolok, 1347 Zlauckfolua, 1361 Vila Sancti Michaelis, 1434 Kiszalok, 1449 Slawkndorff, 1773 Kis-Szalok, 1786 Kisch-Sálok, Klein-Schlagendorff, 1808 Malý Slawkow, 1892 Kisszálók, 1895 Kisszálok, 1898 Kisszalok, 1907-1920 Kisszalók, 1920 až po súčasnosť Malý Slavkov.

Pamiatky

Rímskokatolícky kostol sv. Michala

   Prvé zmienky o kostole sú známe z roku 1499 a 1520. Pôvodný chrám bol po požiari (1832) v roku 1835, prestavaný v klasicistickom štýle. Neskôr bol úplne zbúraný a na jeho mieste bol v roku 1844 - 1847, v klasicistickom štýle postavený terajší, murovaný kostol. Bývalý hlavný, v súčasnosti bočný, neskorobarokový oltár z 2. polovice 18. storočia zdobí socha sv. Michala Archanjela, patróna miestneho kostola a obce. Kostol má neskororenesančný reliéf, interiér je zahnutý pruskými klenbami, fasáda je klasicisticky upravená termálnymi oknami a pilastrami. Oltár pre kostol kúpili obyvatelia Malého Slavkova, manželia Ján a Anna, na počesť ktorých sú po bokoch oltára sochy sv. Anny, matky Panny Márie a svätého apoštola Jána s knihou. Obrazy krížovej cesty, umiestnené po stenách kostola, sochy Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho, sú tiež kúpené obyvateľmi Malého Slavkova. Okrem už spomínaných oltárov, sú v kostole ďalšie dva oltáre. Starší z nich, ktorý je umiestnený v pravej strane kostola, je bočný oltár zasvätený Panne Márii, s obrazom z druhej polovice 18. storočia (olej na plátne - 1783), ktorý zobrazuje Madonu s Ježiškom. Na ľavej strane je umiestnený druhý bočný oltár, ktorý bol zhotovený z milodarov členov Spolku svätého ruženca, majstrom Švidroňom z Levoče. Je to oltár Božského Srdca Ježišovho, ktorého socha je na ňom umiestnená. Na chóre je inštalovaný organ, vyrobený firmou Gebruder Rieger s dvoma napísanými rokmi - Viedeň 1873 a Paríž 1878. Interiér kostola zdobia veľmi pekné nástenné maľby, ktorých autorom je majster Július Adam (1922).
Vo zvonici kostola sú inštalované tri zvony. Najväčší - sv. Michal, bol z milodarov obyvateľov Malého Slavkova, uliaty v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom. Druhý zvon sa volá Mária a bol takisto uliaty v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom. Tretím zvonom je tzv. "cingalka", resp. "umieračik", ktorý nie je datovaný.