Starosta: Ing. Dagmar Mathiová
Adresa: Obecný úrad Tvarožná 27
059 71 Ľubica
Telefón: 052/459 56 22
Web: http://www.tvarozna.sk/
Prešovský kraj, Kežmarok



Tvarožná leží na juhozápadnom úpätí Levočských vrchov, pri hranici vojenského obvodu Javorina. Rozkladá sa na rozlohe 928 ha, žije tu asi 648 obyvateľov vo viac než 360 domoch, prevažne moderných, slušne vybavených.
V obci sa nachádza aj rímskokatolícky gotický kostol, neskôr klasicisticky upravovaný; evanjelický kostol postavený v barokovo-klasicistickom slohu. Z architektonického hľadiska má jadro obce charakter stredovekého spišského mestečka. Námestie má podlhovastý tvar a je v podstate hlavnou ulicou obce. Na oboch stranách stoja meštianske domy prevažne zo 17. až 19. storočia, ale pravdepodobne majú gotické základy. Miestna Základná škola existovala už v stredoveku. Návštevníkom obce je k dispozícii niekoľko penziónov a ubytovanie na súkromí. Okrem prírodných krás Spiša, môžu hostia navštíviť historickú Levoču a Kežmarok.

Vybavenosť

Taktiež občianska vybavenosť je na velmi solídnej úrovni - je tu zavedená kanalizácia, plynovod a vodovod. Nachádza sa tu pošta, zdravotné stredisko s ordináciou praktického aj zubného lekára. Je tu materská i základná škola. Tiež sa tu nachádza Kultúrny dom, niekoľko obchodov s potravinami, zmiešaným tovarom, krčma a reštaurácia.


Demografia

•  Počet obyvateľov k 31.12.2011 spolu 679 (muži 332, ženy347)

Z histórie

 Rok vzniku mestečka nepoznáme. Nevie sa ani, či sa vyvinulo zo staršej slovanskej osady, alebo či bolo priamo založené nemeckými kolonistami. Zdá sa, že Tvarožnú založili kolonisti niekedy koncom 12. alebo začiatkom 13. storočia.  
 Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Vtedy však už bola vyvinutým mestečkom, ktorého obyvatelia užívali pomerne rozsiahle výsady a mala významnú faru. Vtedy používala názov DURAND. Názov Tvarožná je prvýkrát písomné doložený z roku 1572.  
Obec patrila do spoločenstva spišských mestečiek a mestské práva používala od roku 1271. Riadila sa nemeckým Saským právom.   
 V roku 1412 ju vtedajší Uhorský panovník Žigmund dal do zálohu Poľskému panovníkovi Vladislavovi II. spolu s ďalšími 12 mestečkami. Záloh trval 360 rokov. V tej dobe sa tieto mestečká oproti ostatným lepšie rozvíjali a prínosom bolo tiež to, že sa nikdy nestali poddanskými obcami.  
Krutým úderom bol však vpád husitov v roku 1433. Tvarožná bola vypálená, a v 16. storočí takmer zanikla.
 Začiatkom 18. storočia bola obec na pokraji zániku v dôsledku stavovských povstaní, hladu a morových epidémií. Tvarožná mala 230 obyvateľov. Takmer všetci boli Nemci a evanjelického vyznania.  
 Vzhľadom na polohu medzi kráľovskými mestami Kežmarok a Levoča prekonala búrlivý vývoj. Prešlo cez ňu mnoho vojenských výprav a ich následkom boli hladomor a časté epidémie, z vyčerpania. Tým klesal počet obyvateľov. Počet 700 dosiahla obec v roku 1840. V 19. storočí bola známa ako najlepší výrobca ovčieho syra na Spiši.  
 Po vzniku ČSR pokračoval proces poslovenčovania obce, v roku 1940 tu bolo už 522 Slovákov a 223 Nemcov. V období II. svetovej vojny a Slovenského národného povstania nastalo v Tvarožnej napätie medzi nemeckým a slovenským obyvateľstvom. Časť Nemcov sa zorganizovala v domobrane „Heimatschutz“, ktorá prenasledovala partizánov. Na druhej strane Slovenské obyvateľstvo sa zapojilo do protifašistického odboja. Nový život pre Tvarožnú nastal 27.1.1945. V ten deň o 16,30 hod. oslobodili obec jednotky Československého armádneho zboru.  
 Na elektrickú sieť bola obec napojená v roku 1937 a autobus premáva od roku 1949. Bol to banícky autobus, ktorý prevážal chlapov do neďalekých mangánových baní. Pravidelná autobusová linka ČSAD bola zriadená vo februári 1950. V rokoch 1962-1963 bol postavený obchodný dom. Verejné osvetlenie funguje od roku 1970. Vtedy bola tiež postavená hasičská zbrojnica. V roku 1996 sa začal budovať verejný vodovod, v súčasnosti je už ukončený. V roku 1997 sa začala budovať verejná kanalizácia a čistiareň odpadových vôd, ktorá je v súčasnosti pre dokončením. Plynofikácia celej obce prebehla v decembri roku 2002.

Pamiatky  

Kostol rímsko-katolícky gotický z 13. storočia, prestavaný v roku 1474, klasicistický v roku 1775 a v roku 1820; kalich od J. Szilassyho z roku 1773
Meštianske domy z 17. – 19. storočia, neskoršie upravované
Stĺp Immaculaty barokový z roku 1730
Kostol evanjelický barokovo - klasicistický z roku 1778

Družba medzi obcami TVAROŽNA A TERZOLAS (Taliansko)

Všetko sa začalo tým, že Gino sa rád lyžoval. Chodil s kamiónom sem a tam do východných štátov a medzi nimi aj do Tatier na zjazdovky. Chodil tam a spoznával ľudí. Medzi peknými dievčatami, ktoré tam videl, našiel svoju peknú Mariku, s ktorou sa aj potom oženil. Bola láska, bola svadba a hneď aj syn. Takže prvý krok, aby sme sa so Slovákmi spoznali už bol. A tu v Terzolase trebalo nájsť nových kamarátov, aj keď sú z diaľky. Bol čas, keď sa začala pripravovať Európska únia a chceli sme ísť trošku ďalej ako je Bratislava. Aby láska bola ešte krajšia vec, povedali sme si, že zrobíme družbu s dedinou Nelovej (Džinovej) ženy. Dali sme dokopy všetky doklady a oficiálne papiere, naložili kufre do autobusu a hurá išlo sa!!!
Oslavujeme 10 – ročné priateľstvo a budúcnosť družby dávame do rúk mladých. Nech zistia aj oni, že keď pôjdu na Slovensko, je to tak, ako keby boli medzi rodinou. A keď nám Slováci vrátia návštevu je to tak, ako keby k nám prišla rodina. Je to veselosť, radosť spolu s čin – čin, a spolu s tým čo v erbe obce majú toho so sekerou. Aj toho roku prišlo 15 ľudí osláviť karneval a zopakovať si naše motto: „Kamarátstvo a jednota medzi Tvarožnou a Terzolasom je oslava a vzájomné teplo“. A nám sa to tak páči!!!