Starosta: Mgr. Katarína Krullová
Adresa: Obecný úrad Žakovce 55
059 73 Žakovce
Telefón: 052/459 27 22
Web: http://www.obeczakovce.sk/
Prešovský kraj, Kežmarok



Žakovce sa rozprestierajú medzi 4 slovenskými národnými parkami – TANAP-om, Slovenským rajom, Pieninami a Nízkymi Tatrami, pričom od Tatranskej Lomnice sú vzdialené len 15 kilometrov. Sú najstaršou obcou na Spiši. Je to malá obec ležiaca v nadmorskej výške 671 metrov. Obec leží v širokej úvaline juhovýchodnej časti Popradskej kotliny. Obcou preteká Žakovský potok. Pramení na sever od dediny v Dufalovej doline. Mimo katastra obce sa nachádza vodná nádrž Žakovce. Je napájaná zo Žakovského potoka. V súčasnosti má približne 780 obyvateľov. V Žakovciach má sídlo i dom sociálnych služieb a resocializačné zariadenie spravované Inštitútom Krista Veľkňaza. Miestni obyvatelia hľadia s úctou na folklórne zvyky a obyčaje. Sestry Uhlarové sú toho dôkazom. Ich piesne poznajú priaznivci folklóru nielen na Slovensku. Vďaka prírodným krásam sa charakter obce postupne obrátil z poľnohospodárstva na cestovný ruch. Priamo v chotári máte možnosť ubytovať sa na súkromí alebo využiť služby štýlového penziónu.

Vybavenosť

•   Predajňa potravinárskeho tovaru
•   Pohostinské odbytové stredisko
•   Pošta
•   Knižnica
•   Telocvičňa
•   Futbalové ihrisko
•   Verejný vodovod
•   Rozvodná sieť plynu
•   Materská škola
•   Základná škola


Demografia

•   Počet obyvateľov k 31.12.2011 spolu 871 (muži 442, ženy 429)

Z histórie

Život v Žakovciach pulzoval už od najstarších čias predhistorickej doby. Do dejín Žakovce vstupujú a s nimi aj celý Spiš - listinou uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209.  Jej pôvodné meno bolo Villa Isaac -  Izákova dedina. Tento názov dedina dostala pravdepodobne po svojom zakladateľovi Izákovi. Neskôr bola premenovaná na Izákovce, Ižakovce až napokon na Žakovce. V období, keď bola obec osídľovaná Nemcami dostala názov Eisdorf - čo  v preklade znamená Ľadová dedina. Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov, od roku 1412 do Provincie XI spišských miest nezaložených Poľsku.  Okolo roku 1465 ju dostal šľachtický rod Zápoľských. Život ľudí v Žakovciach bol veľmi pestrý, poznamenaný mnohými udalosťami a aj veľmi ťažký. Štruktúra obyvateľstva sa v obci v dôsledku historických i politických zmien niekoľkokrát zmenila. Pôvodní obyvatelia  museli svoju obec opustiť, ich príbytky osídľovali prevažne ľudia, ktorí sem prichádzali z okolitých a zamagurských obcí, ktoré pripadli Poľsku. V roku 1955 prišli do tejto obce ľudia, ktorí boli násilne vysídlení zo svojej rodnej obce Blažov a Žakovce sa im nedobrovoľne stali ich druhým domovom. Stretli sa tu ľudia z rôznych regiónov, s rozdielnou národnosťou, náboženstvom, nárečím a kultúrou. Ak si porovnáme osudy pôvodného obyvateľstva tejto obce a osudy prevažnej časti terajšieho obyvateľstva , dôjdeme k záveru, že boli veľmi podobné. Podrobnejšie sa o živote ľudí žijúcich v našej obci, o živote nás všetkých, o historických, politických, ekonomických či náboženských udalostiach môžete dočítať v knihe "Osemstoročné Žakovce", ktorá bola vydaná pri príležitostí  800-tého výročia prvej písomnej zmienky o obci Žakovce, ktorá je zároveň najstaršou obcou na Spiši.


Pamiatky

Gotický rímskokatolícky kostol zo 14. storočia patrí k najvzácnejším pamiatkam v chotári. Počas svojej existencie bol prestavaný v barokovom slohu. Je zasvätený svätému Mikulášovi. Gréckokatolícky Kostol Panny Márie je známy svojim bohato zdobeným barokovým oltárom. Klasicistický evanjelický tolerančný kostol pochádza z roku 1793.
V obci sa nachádza kaštieľ v neskorobarokovom slohu z druhej polovice 18. storočia.
Kaplnka klasicistická z roku 1775.

V Žakovciach má sídlo i dom sociálnych služieb a resocializačné zariadenie spravované Inštitútom Krista Veľkňaza. Jeho cieľom v sociálnej oblasti je prevádzkovanie útulku a resocializačného strediska pre mužov v Žakovciach a ženy v Ľubici, prepravná služba, prevádzkovanie domova sociálnych služieb pre telesne postihnutých a domova pre osamelých rodičov, integrácia okrajových skupín do spoločnosti a výstavba chránených dielní, či bývania.