Starosta: PhDr. Jozef Potanko
Adresa: Obecný úrad Toporec
Námestie sv. Michala 76/2
059 95 Toporec
Telefón: 052/458 40 46
WEB: www.toporec.sk
E-mail: outoporec@slnet.sk
Prešovský kraj, Kežmarok



Demografia
Počet obyvateľov 1890

História
Obec leží na južnom úpätí Spišskej Magury, vzdialená asi 2 km od rázcestia do Podolínca v 6 km dlhom údolí, ktoré sa tiahne od rázcestia, kde je zastávka železničnej trate, na sever; cesta vedie ďalej cez sedlo Javor do Veľkej Lesnej a do Červeného kláštora. Je to najkratšie spojenie z údolia Popradu do údolia Dunajca. Pôvodná poľná cesta je dnes riadnou asfaltovou cestou, ktorá je využívaná najmä cez letné mesiace. Na tejto ceste vo vzdialenosti necelých štyroch kilometrov sa nachádza osada Pustovec.
Toporec je potočnou radovou dedinou. Domy sú orientované štítmi na os. Dominantu obce tvoria katolícky a evanjelický kostol a dve kaštiele Gorgeyovcov. Stredom obce preteká potok Topor, od ktorého je odvodené aj pomenovanie obce. Podľa súčasného územnosprávneho členenia patrí obec do okresu Kežmarok. Chotár Toporca hraničí na juhozápade s Podhoranmi, Vojňanmi a Slovenskou Vsou, na severe s Veľkou Lesnou a Veľkým Lipníkom, na východe s Vyšnými Ružbachmi a Podolíncom a na juhu s Holumnicou. Chotár je kopcovitý v nadmorskej výške 600-750 m. Pôvodné chotárové názvy boli nemecké, napr. Goldfeld, Unterm Teich, Malterer Berg, Hinterm Hiibel, Hummelsberg, Am Hiibel, Hintern Hiibel atd: Zvláštnostou chotára boli početné pramene kyseliek, ktoré obyvatelia veimi radi pili.
Na Slovensku je veľmi málo obcí a miest, ktorých založenie je presne datované. Súvisí to s tým, že len v zriedkavých prípadoch bolo založenie určitej obce alebo mesta spojené s vystavením zakladacej listiny.
Vo viacerých prípadoch sa pri výročiach obcí a miest hovorí o ich prvej písomnej zmienke. V tom prípade je známe, kedy obec či mesto uz existovali, pričom je isté, že jestvovali už pred týmto termínom. Tak je to i v prípade Toporca, ktorý sa po prvý raz spomína v listine Spišskej kapituly, vystavenej v deň mučeníkov Jána a Pavla roku 1297. V tejto listine vystavenej pre obec Maldur (dnes Podhorany) sa určujú hranice obecného chotára, ktorý susedí s chotárom Nového Toporca (Nova Toprich) i s chotárom Starého Toporca (Antiqua Toprich). Roku 1297 existovali teda už dva Toporce, jeden starší, druhý mladší, čo znamená, že už pred nemeckou kolonizáciou muselo tu byt staršie, čiste slovenské osídlenie. Zakladateľmi oboch Toporcov boli šľachtici zo Spišského Hrhova, ktorí už koncom 13, storočia na základe nemeckého práva doosídľovali staršie osady so slovenským obyvateľstvom, ktoré už pred príchodom nemeckých osadníkov obývali túto čast Spiša. V tom čase šľachtici zo Spišského Hrhova, známi pod názvom Gorgeyovci, založili na základe výhod nemeckého práva v tejto časti Spiša aj dalšie osady. Medzi staršími dedinami, ktoré sa roku 1310 stali predmetom rodinnej deľby, bola aj osada Senwalth (Schonwald); ide o dnešnú miestnu čast Toporca nazývanú Pustovec.
Lokalita Pustovec je na starších mapách severného Spiša zaznačená ako Wiiste Kirch (Pustý kostol). Dnes tu niet ani stopy po kostole, pretože kamene z jeho muriva boli použité na stavbu nového gbrgeyovského kaštieľa v Toporci v roku 1794. V tejto súvislosti môžeme spomenút výrok známeho profesora Dr. Ladislava Hanusa, ktorý sa okrem iného zaoberal aj kostolnou architektúrou, že kostol je najstarším svedkom dejín . Podľa informácií toporského historika Alberta Gargeya bol tento murovaný kostol na Pustovci opustený už polovici 13. storočia, čo pripisuje jeho zničeniu za tatárskej pohromy roku 1241.